Bratislava/Damask 20. decembra 2018 HSP
Horúca správa hovorí, že Spojené štáty oficiálne odchádzajú zo Sýrie. Pravda je, že oni úplne neodchádzajú, ale zároveň je pravdou aj to, že naozaj prehrala ich politika na Blízkom východe, a to zjavne a nespochybniteľne. Hoci naďalej budú ich teroristi v Sýrii škodiť, predsa len je tu nová situácia. Čo z toho vyplýva pre Slovensko?
Ilustračné foto
Americká armáda začína opúšťať Sýriu, oficiálne vyhlásili predstavitelia Bieleho domu. Oni síce tvrdia, že to je preto, lebo vyhrali vojnu nad ISISom, ale to je správa, ktorú môže konzumovať len priemerný Američan a nie stredoeurópan, ktorý na glóbuse Sýriu nehľadá v južnej Oceánii a priebežne sleduje vývoj situácie na bojisku.
Pravdaže, ich žoldnieri a nimi podporovaní teroristi ostávajú. Zmení sa však spôsob, akým budú USA zasahovať do diania v Sýrii: už tam nebudú priamo. To však otvára ruky druhej strane, aby tam nemilosrdne hlušila všetko živé, čo sa trochu podozrivo pohne.
Prečo vlastne Spojené štáty Sýriu potupne opúšťajú? Sú tu dve dôležité veci, ktoré ich situáciu natoľko problematizujú, že pre nich bude najlepšie utiecť, a tie sú zatiaľ v médiách málo spomínané, ale treba ich vyzdvihnúť.
Po prvé, schyľuje sa k otvorenému boju Turkov proti Kurdom. Je tu viacero diplomatických náznakov, ale oveľa otvorenejšie to signalizujú veľké presuny tureckých vojsk, a nielen oficiálnej armády, ale aj neoficiálnych bojovníkov. Podľa najnovších správ je v blízkosti frontu pätnásťtisíc protureckých ozbrojencov pripravených na ofenzívu za Eufratom proti kurdskej YPG.
A v takom prípade bude pre Spojené štáty najlepšie, keď sa budú tváriť ako mŕtvy chrobák, pretože priamo na bojisku by sa museli pridať k niektorej strane a stratiť tak možnosť lavírovať a intrigovať. Samozrejme, ich koňom sú Kurdi a ak ich v rozhodujúcom boji zradia, tak to bude na sto rokov koniec akémukoľvek partnerstvu. Na druhej strane však nemôžu oficiálne bojovať proti Turecku, členovi NATO. Skrátka, celé zle.
Navyše, Turci najnovšie vyhlásili, že po blížiacich sa sýrskych voľbách môžu spolupracovať s Asadom – a že sýrsky ľud svojho hrdinu s nadšením znovu zvolí, o tom môžu pochybovať jedine objektívne informovaní občania USA a ešte voliči strany Progresívne Slovensko.
No a ešte je tu druhá vážna vec, pre ktorú Američania potrebujú zo Sýrie zdupkať. Sýrska armáda si uvoľnila ruky na Eufrate a aj na severe v Idlibe, a hoci sa tam teraz proamerickí teroristi usilovne snažia znovu rozpútať boje (v stredu zmasakrovali nejakých sýrskych vojakov napriek dohodnutému prímeriu), Sýrčania so svojimi partnermi môžu sústrediť čoraz viac síl na boľavú oblasť Al Tanf na juhu. Tam si totiž Američania vybudovali základňu, pri nej je „utečenecký“ tábor, ktorý používajú ako krytie, a v ktorom trénujú bojovníkov za demokraciu, ľudské práva a slobodné šírenie šaríje, vrátane odrezávania hláv. A okolo tejto základne (na území Sýrie!) Američania vyhlásili 55-kilometrové ochranné pásmo, do ktorého nesmie nikto vstúpiť, lebo to je ich zóna.
Doteraz to všetci rešpektovali, lebo sa báli amerického bombardovania. Lenže teraz Sýrčania s Rusmi toto pásmo obkľučujú a cez ich obkľúčenie je čoraz ťažšie preniknúť. Ak však odtiaľ nemôžu exportovať do vnútra Sýrie demokratov s kalašnikovmi a bombami, potom je tá základňa pre USA zbytočná a naopak, mať na krku tábor s tisícmi frustrovaných pomätených sfanatizovaných isiláckych hrdlorezov, ako aj regulérnych bedákajúcich utečencov, je pre „pindosov“ (ako ich posmešne volajú v Rusku) nezávideniahodná situácia.
A aby toho nebolo málo, vyskytla sa síce nepotvrdená, ale o to uveriteľnejšia a logickejšia správa, že vraj Rusi mali povedať Izraelcom, že na každej vojenskej základni v Sýrii, vrátane iránskych, je ruský personál. A preto Rusi nebudú odteraz už akceptovať žiadne izraelské útoky na objekty v Sýrii. A nielen to, vraj dali Sýrii zelenú na politiku „zub za zub, oko za oko“. Sýria má vraj rakety z Iránu (nepíše sa, či balistické, alebo riadené) navádzané Glonassom a je schopná ako odpoveď na agresiu ostreľovať ekvivalentné ciele v Izraeli.
Správa je logická preto, že Rusi do Sýrie prednedávnom naťahali systém S300 a celý rad ďalšej modernej techniky, čím Izraelčanov, a teda aj Američanov stavajú do veľmi nepríjemnej situácie: pri akomkoľvek útoku totiž hrozí tentoraz už naozaj nebezpečná odveta a teda reálna strata ich slávneho neviditeľného lietadla alebo inej špičkovej techniky. A to by nielen ukázalo, že geniálna americká technika nie je všemocná, čo by znamenalo veľký úder na americké zbrojárske kšefty, ale čo je pre USA horšie, každá bolesť pre Izrael je bolesťou aj vo vnútornej politike USA, lebo Izrael je niečo ako mäkký podbrušok USA.
Izraelčanom ani Američanom sa už neoplatí Sýriu beztrestne terorizovať, to začína byť čoraz jasnejšie. A tiež to, že lokálna koalícia krajín, ktoré majú ich politiky plné zuby, je čoraz pevnejšia – v nedeľu sa napríklad v Bagdade konala dôležitá schôdzka o zdieľaní spravodajských informácií medzi predstaviteľmi Iraku, Ruska, Sýrie a Iránu. Sýria sa začína konsolidovať.
A čo z toho vyplýva pre nás? Urýchlene ustanoviť veľvyslanca v Damasku a začať sa uchádzať o biznis pri obnove Sýrie, kým nie je príliš neskoro! I keď treba otvorene povedať, že agenti Washingtonu budú robiť všetko preto, aby ten biznis dostal niekto iný, a nie slovenské firmy.
Teraz je na ťahu minister zahraničia Miroslav Lajčák.
Ivan Lehotský